V prvom rade sa chcem fanúšikom ospravedlniť za absenciu hodnotení v uplynulých týždňoch, no pracovná zaneprázdnenosť v poslednom obdobia mi nedovolila pokojne si sadnúť a napísať zmysluplné a objektívne hodnotenie.
 
 Po zápase v Košiciach sme doma privítali Giraltovce. V prvom polčase sme podali utrápený a ťažkopádny výkon, ktorý nemohol viesť ku gólu. V druhom sme sa výrazne zlepšili, dostali do tlaku i šancí, no nedokázali sme presadiť ani z tých najvyloženejších, keď naši hráči postupovali proti brankárovi sami. Bezgólová remíza za takých okolností bola jasnou a nepríjemnou stratou bodov, najmä keď súper mal za celý zápas jedinú príležitosť.

 V zlých výkonoch v prvých polčasoch sme pokračovali vo Svidníku. Unáhlené prihrávky, nepremyslené riešenia herných situácií a nepresnosti devastovali našu snahu i bojovnosť. Vrcholom zlej hry bol vlastný gól v 45. minúte po súperovom rohu.
V druhom polčase sme prevzali iniciatívu, ovládli sme hru, ale vo finálnych činnostiach nám chýbala tvorivosť i pokoj. Vytvorili sme si dve dobré príležitosti na strelenie gólu ale ani Weiss ani Kuc ich nevyriešili efektívne a tak sme odišli s najtesnejšou prehrou a bez bodov, ktoré sa vo Svidníku dali získať.

 Po takejto neúspešnej sérii sa pohárový zápas s aktuálne druhým mužstvom Fortuna ligy Podbrezovou stal z plánovaného sviatku skôr strašiakom. Vsadili sme na koncentrovanú defenzívu, z ktorej sme chceli prechádzať do rýchlych protiútokov. Defenzíva bola 60 minút slušná, súperovi sme nedovolil skórovať, no po prvom góle bolo jasné, že nemáme formu na to, aby sme mohli proti toľkej kvalite výsledok otočiť. Ďalšie góly však boli podľa môjho názoru lacné a išli na vrub straty koncentrácie i prehľadu niektorých hráčov. Škoda, mohli sme uhrať tesnejší výsledok, 0 : 4 nie je síce hanba, ale nebol to ani pozitívny impulz, ktorý mužstvo potrebovalo.

 V poslednú sobotu sme si povedali, že musíme hrať inak, radšej pomalšie a hlavne bez stupídnych nevynútených strát lôpt, ktoré ničili náš herný prejav. Súperom bolo šieste mužstvo tabuľky Oravské Veselé, ktoré prišlo nabudené víťazstvom nad Stropkovom. Začali sme podľa dohodnutej taktiky, no po desiatich minútach sme sa opäť dostali do stavu, keď niektorí hráči odovzdávajú lopty súperovi bez toho, aby boli pod tlakom, prípadne ich strácajú dlhým držaním, či zlým technickým riešením
akcie. Skúsení hráči súpera rýchlo vycítili naše slabiny, výsledkom čoho bol lacný gól v našej sieti, opäť po reťazci nedôsledných individuálnych defenzívnych chýb.
 Siahli sme k okamžitému trojitému striedaniu, ktoré prinieslo svoje ovocie. Spresnili sme hru, urobili niekoľko nebezpečných akcií, gól sme však nedali. Mohli sme ho dať z pokutového kopu, no faul na Škovrana videl na štadióne každý, vrátane súperov, iba hlavný rozhodca nie. V polčase som hráčov ukľudňoval, pretože som veril, že so zlepšujúcou sa hrou a pribúdajúcimi minútami sa určite presadíme a zápas otočíme. Bolo však treba zachovať chladné hlavy, hrať koncentrovane, aktívne a hlavne kombinačne. Mužstvo môžem pochváliť, naozaj tak chlapci v druhom polčase hrali, rezultovala z toho dobrá a pohľadná hra, drvivá prevaha, množstvo streleckých príležitostí, góly a nakoniec i vytúžené víťazstvo. Hrali sme dobre do posledných minút, nezabrzdili nás ani rozhodcovia, ktorí v čistej gólovej príležitosti zastavili Škovrana pre predchádzajúci faul súpera na unikajúceho Kočíka. Absurdné. Góly sme aj napriek tomu konečne dali, najprv vyrovnával debutovým gólom Hudáček a v nastavenom čase sa po rohu presadil kapitán Ondruš.
 Toto víťazstvo sa rodilo ťažko, bolo však odmenou za neutíchajúcu snahu vyhrať i za kvalitnú hru. Všetci sme toto víťazstvo potrebovali, spôsob akým sme ho dosiahli nám určite dodá sebadôveru do ďalších zápasov.